EN: Autumn colors (koyo) in Japan are probably almost as popular as the hanami season, therefore all the parks are full of tourists, families and photographers. This year is not an exception and visiting one of the famous koyo spots during the weekend is not the best decision to do. But since the weather forecast is not very optimistic, I had to deal with unusually full trains and entrance queues, but at the end of the day it was definitely worth it. The place I visited is a park called Showa Kinen Koen, which is well known for its size and good places for photography.
Therefore it was not always easy to take a picture, since the photographers (mostly elderly for some reason) were packed everywhere, abusing the rule “the larger equip in size I have, the better”. While having a mandatory silent laugh at their artilleries, which had to weigh at least half ton (myself as a mirrorless full-frame lightweight user), I managed to take some, since I had better mobility. Anyway, as you can see on the pictures, the park was really full and finding a quiet spot was pretty much impossible, but the autumn colors did not disappoint and after 7km of walking I am happy with some of the results.
SK: Jesenné farby (koyo) sú v Japonsku prinajmenšom tak známym obdobím, ako jarná časť hanami. To samozrejme znamená, že všetky parky sú plné návštevníkov, rodín a fotografov a tento rok nie je žiadnou výnimkou. Už vopred som vedel, že rozhodnutie navštíviť známe miesto pre jesennú fotografiu počas víkendu nie je práve najlepšie, no vzhľadom na nepriaznivú predpoveď počasia som nemal na výber. Musel som si teda užiť prepchaté vlaky a asi 20-minútové čakanie pri vstupnej bráne do parku Showa Kinen Koen (link v anglickom texte), ktorý patrí na jeseň medzi vyhľadávané.
Nebolo samozrejme ľahkou úlohou pokúsiť sa o nejaké fotky, fotografi boli úplne všade a to hlavne spomedzi starších generácií, ktoré zjavne ešte stále nasledujú pravidlo “čím rozmerovo väčšiu foto výbavu mám, tým lepšie”. Preto sa tam mihali so všetkými kanónmi a ja ako používateľ mirrorless full-frame som sa iba v tichosti bavil, no zároveň to bola moja výhoda, keďže som bol tak trochu viac mobilný. Vďaka tomu sa niektoré fotky predsa len podarili, teda vzhľadom na moje amatérske (ne)schopnosti. Po prechádzke dlhej asi 7km som spokojný, fotky aj park ako taký stáli za to.
