EN: Final biking trip of my holiday. I undertook it with the same guide and the same company, since I really liked their service. Besides, we agreed on this the day before, since my Saturday plan went downhill. Anyway, we were driven with our bikes to Shirahige waterfall, which is famous for its blue colour. We were apparently very lucky, because it was raining the day before and our guide was afraid that the water would be rather green. We actually saw spotted some rainy parts on our way up to the falls, but when we finally hopped on our bikes, the weather got much better.
After the waterfall, we were riding the bikes on a cycling path down to the Blue Pond, which is filled by the water from the above mentioned waterfall. It was gettin busy even though it was only 9AM, so thanks to our guide we took a bit different route without traffic jams and tons of people. Later on, maybe 20 minutes after our arrival and after we enjoyed the photography, the whole area around the pond got completely crowded. Once again, lucky and thanks to our guide.
Next up was just the exploration process of the surrounding fields and hills of Biei and Furano. It was absolutely relaxing, with most of the ride being done on a standalone cycling path, thus no cars or annoyed drivers. We stopped for a lunch in a restaurant with an interesting name Peco Peco, which I can only recommend. The menu is not crazy wide, but the food is cheap, the portions are massive and everything comes to your plate directly from the farm. You can find the link here. The rest of the route was great as well, it was a worthy ending of my short holiday up in Hokkaido.
SK: Cyklistická túra po okolí mestečiek Biei a Furano neďaleko mesta Tachikawa bola poslednou časťou mojej dovolenky na ostrove Hokkaido, nasledujúci deň som sa letecky presunul späť do Tokia. Aj v tomto prípade som použil rovnakú firmu a rovnakého sprievodcu ako v sobotu, pretože sme z dôvodu počasia zmenili môj pôvodný plán a túra k takzvanému modrému rybníku bola preložená na nedeľu. Hneď ráno sme sa na minivane odviezli k vodopádu Shirahige, ktorý je známy vodou s prenikavo modrým odtieňom. Podľa nášho sprievodcu sme mali šťastie, voda bola naozaj prenikavo modrá a to aj napriek tomu, že deň predtým pršalo. Na ceste k vodopádu sme z auta videli niekoľko úsekov s kvapkami dažďa a prehánkami, čo pod horami nie je nič nezvyčajné, no my sme dážď nezažili, počasie sa totiž zlepšilo.
Po návšteve vodopádu, kde oficiálne odštartovala naša túra, sme sa presunuli k spomínanému modrému rybníku, opäť sa ukázalo, že mať lokálneho sprievodcu je obrovskou výhodou – všetci sa totiž z nejakého dôvodu tlačili do jedného “vchodu” a na jedno parkovisko, my sme sa k rybníku dostali z o čosi nižšie položeného miesta, kde parkovalo jediné auto a mali sme dostatok času na fotografie predtým, ako sa celé pobrežie rybníka zaplnilo tými turistami, ktorí sa tlačili na parkovisku vyššie.
Potom už nasledoval proces skúmania a užívania si okolia spomínaných mestečiek, bol to skvelý relax, takmer celá túra bola odjazdená na samostatných cyklistických trasách, takže neboli žiadne problémy alebo stres s premávkou. Na obed sme sa zastavili v lokálnej reštaurácii Peco Peco, ktorú môžem iba odporučiť. Menu nebolo príliš obšírne, no to, čo celkom útulná reštaurácia ponúkla, bolo naozaj chutné a všetky suroviny, zelenina a mäso pochádzali z lokálnych fariem. Link nájdete tu. Táto túra bola teda dôstojným zakončením mojej dovolenky, s ktorou som bol nadmieru spokojný.
