EN: Since I wanted to visit all the most important and the most famous museums in Tokyo, Tokyo Edo Open Air Architectural Museum was definitely on my list. It belongs to the Tokyo Edo Museum complex, although it is placed in totally different area of the city. This particular open air part promised a nice insight into the various types of Japanese architecture and this promise was indeed delivered. The weather, however, was somewhat against my plans. The forecast done by AccuWeather was a total failure, even though they predicted nice and clean sky, it was actually quite the opposite. I left my house in shorts with a plan to reach the Musashi-Koganei stop on Chuo Line, it took about 75 minutes. When I reached the outskirts of Tokyo, the weather went downhill with the first raindrops appearing in just a few minutes. Before I reached the destination, I found another hanami festival, which was rather busy and full of people. When I finally reached the museum, I received a paper with several warnings, with the one describing the photography rules inside of the museum premises. I could not take pictures inside of the houses, which was rather large disappointment. Later on I got caught in a storm, with the weather getting even worse I went back home.
SK: zbierke múzeí v Tokiu mi chýbala už iba táto časť Edo Museum, ktoré som navštívil ešte v úvode mojej dovolenky. Open Air múzeum sľubovalo tradičnú japonskú architektúru, v čom ani nesklamalo. Horšie to už bolo s počasím – predpovede od AccuWeather a hocikoho iného boli značným FAILom, pretože na obed a popoludnie hlásali jasnú oblohu, no realita bola v skutočnosti iná. Poďme ale pekne poporiadku, z domu som vyrazil v krátkych nohaviciach a štreka do múzea nebola až tak krátka. Bolo potrebné sa odviezť na stanicu Musashi-Koganei (áno, názov je podobný tomu, kde bývam, teda Musashi-Koyama, ide totiž o meno tohto slávneho pána). Keďže táto zastávka je na Chuo Line, Vybral som si teda možnosť s jedným prestupom z našej stanice do Yotsuya, kde som prestúpil na Chuo Line. Celkovo cesta trvala asi hodinu a štvrť. Keď som došiel do vonkajšej časti Tokia, počasie sa zopsulo a začalo mierne popŕchať. V parku pred vstupom do múzea ma prekvapil ďalší z Hanami festivalov, ktorý bol značne natrieskaný a mal som čo robiť, aby som sa pretlačil k vchodu. Hneď pri kúpe lístka som obdržal ľajster, na ktorom bol celkom slušný zoznam toho, čo je zakázané fotiť (obrovské množstvo interiérov a fotiaci sa mal vyvarovať toho, aby boli na fotkách iní návštevníci múzea – skoro nemožný quest), takže z vnútorných častí domov nemám ani jednu fotku. Vonku sa spustila poriadna búrka a v tých momentoch nepomáhal ani dáždnik, tu totiž leje s poriadnym vetrom a pokiaľ nie ste niekde vnútri, nemáte žiadnu šancu. Takže nejaké fotky mám, ale iba zvonku, plus, ich výber je limitovaný, lebo samozrejme všade jastrili pracovníci múzea a stačilo, aby sa kvôli fotke niekto zachmúril a fotenie by mi zakázali úplne (áno, aj to bolo na spomenutom ľajstri). Je škoda, že som nevedel, že o deň neskôr pôjdem do Yokohamy. kde je to úplne inak.
