EN: Today’s plan was to visit Takaosan, or Mount Takao. This small mountain is located on the western outskirts of Tokyo, approximately one hour of train rides from the city center. Since I reside in Musashi-Koyama, my trip took a little longer than that, I had to transfer three times. It wasn’t that easy as the lines outside of the city center don’t really use English in their trains, so I had to watch my position really carefully. The last stop, Takaosanguchi was my final destination, from where it was really easy to find the entry to all of the eight tourist routes leading up to the mountain. Getting up there was slightly more difficult than I thought, I wasn’t in that bad shape, but it was quite tiring. The weather was hot, the sun was shining, some of the parts were rather steep, so I wasn’t the only one who was catching breath…It was a 660 meters long climb, but it was rewarding, with all the views and the temples on the top. Since it was Buddha’s birthday on the day of my trip, I was lucky to see some of the temple ceremonies, during which I obviously couldn’t film or take pictures. There were not a lot of tourists from abroad, I guess Takaosan doesn’t belong to the top list for occasional visitors of Japan, who have 2 weeks or so to travel across the whole country. I took some pics with Fujisan in the background, sometimes it’s really hard to figure out where it actually is. I did a massive mistake on my way back, I chose rather steep path to the bottom of the mountain, so my ankles were not happy about it. But it was worth it – if you have enough time to spend in Tokyo, go visit this nice mountain, try to avoid doing it during the weekend as it’s pretty crowded.
SK: Dnes som sa rozhodol pre návštevu vrchu Takaosan, teda po anglicky Mount Takao. Ten je na hraniciach Tokia s kopcovitou časťou Japonska, podľa niektorých asi hodinu cesty z mesta. No vzhľadom na to, že nebývam celkom v centre, sa čas mojej cesty predĺžil na asi 90 minút, pričom som potreboval tri prestupy. Nebolo to jednoduché, keďže na linkách mimo centra sa z vlakov vytratila angličtina a sledovať to, kde som, si vyžiadalo aj vystúpenie z vlaku na jednej zo staníc (nechcelo sa mi zapínať GPS a dáta) s vedomím, že aj tak o pár minút príde ďalší (čo je fakt). Napokon som sa tam ale dostal, stanica Takaosanguchi bola poslednou zastávkou, takže sa tam nedalo netrafiť. Nasledovala rýchla orientácia v dolnej časti turistickej oblasti, kde začínajú aj tri z ôsmych trás, ostatné sa napájajú vyššie alebo zo samotného vrcholu. Škriabanie sa na vrchol nebolo až tak jednoduché, všimol som si, že hlavne domáci mali značný problém (áno, trochu namyslene som zistil, že mi to ide lepšie a s menšími prestávkami ako im, aj napriek mojej neporovnateľnej váhe), pričom počasie prialo a bolo veľmi teplo. Ešteže som si nakúpil dosť vody a mal som aj nejaké čokoládové tyčinky. Hoci výstup prebiehal po chodníku, v niektorých častiach bol naozaj strmý a dal zabrať. Celkové stúpanie túry bolo asi 660 metrov, až na vrchol. Po ceste sa nachádza niekoľko atrakcií, ak sa dajú tak nazvať, vrátane chrámu a keďže Budha mal dnes narodeniny, tak som bol svedkom aj nejakých ceremónií, ktoré som ale nemohol fotiť a ani natáčať. Turistov zo zahraničia som videl iba niekoľkých, spočítal by som ich na prstoch oboch rúk. A hoci som spomenul, že počasie bolo pekné, predsa len nebolo ideálne na fotky Tokia, keďže všade visel šedastý opar a aj Mount Fuji je vidno iba veľmi slabo. Chybou bolo, že cestou dole som si vybral inú trasu, značne strmú a s prírodným chodníkom, ktorý dal poriadne zabrať mojim už aj tak rozbitým členkom. Naozaj to stálo za to, Takao je “must-see”, fotky nižšie, upravovať sa mi ich v drvivej väčšine prípadov nechcelo, pretože na dnes mám naozaj dosť…
