EN: A little note before the start – I did not even try to edit these pictures in Photoshop, I was too tired to do that. Anyway, Kamakura is sometimes called “a little Kyoto” because of the little town’s numerous temples, shrines and statues. It’s quite close to Tokyo, about one hour’s ride on the train, as far as I remember. It’s quite a journey to walk around all the must-see sights, but it’s also recommended to do it on your own feet instead of infrequent public transport or taxis. I walked 13 kilometers, I visited all the necessary spots and I did it in few hours, which was a nice experience. The entry to all the sights cost around 2000 yen altogether, which wasn’t that expensive. Even though it was Thursday morning, the little town was packed with tourists, most of them from USA, Germany or France. I must admit that I am not a big fan of such crowds, especially when they are getting in my way while I am trying to take a picture, but hey, I am not the only one over there – therefore I was actually thinking about visiting Kamakura on a rainy day, however I didn’t. Kamakura is of course most well-know for its 13m tall bronze Buddha statue, which is one of the most famous sights in Japan. Try to Google the most suitable tourist routes in Kamakura, it’s nice to plan the visit ahead and not to forget any of the most important temples or shrines. It’s a must-see destination in Kanto area, there is no doubt about it.
SK: Poznámka vopred – fotky sa mi v tomto unavenom stave naozaj nechcelo upravovať…Kamakura je často nazývaná ako “malé Kyoto”, keďže v mestečku vzdialenom na asi hodinu od Tokia je množstvo chrámov a kaplniek, ktoré sú pospájané turistickými chodníkmi. Je ich naozaj veľa a dnes som si ich užil, 13 kilometrov dlhá túra po meste krížom-krážom po chrámoch (vstupné dohromady ma stálo asi 2000 yenov, čo nie je až tak veľa, vzhľadom na to, čo všetko som videl, priemerná cena za vstup sa pohybovala na sume 300 yenov) mi dala celkom zabrať, slniečko pieklo a okrem toho bolo opäť sparno, presne tak, ako počas výletu na Takao. Aj napriek tomu, že bol štvrtok dopoludnia, bola Kamakura doslova natrieskaná turistami, pričom dnes som postretával naozaj veľa ľudí zo zahraničia (hlavne USA a Nemecko, či Francúzsko). Samozrejme, oveľa radšej by som bol, ak by bolo po uliciach a v chrámoch menej ľudí, no čo už – priznám, že som sa pohrával s myšlienkou, že by som Kamakuru navštívil počas dažďa, musí to byť úplne iná atmosféra, ale vzhľadom na to, že tunajšie lejaky dokážu človeka zmočiť aj keď má dážnik, radšej som tú myšlienku zavrhol. V každom prípade Kamakura stojí za to, nie je až tak veľká, ako na mape vyzerá a pokiaľ nemáte problém s chodením a trochou turistiky (na jednej z fotiek je aj chodníček, po ktorom som šiel, naozaj strmý a úzky), tak ju dokážete prejsť bez použitia MHD. Odporúčam dopredu naplánovať návštevu najvýznamnejších chrámov a kaplniek, ja osobne som použil viacero turistických webov, no hlavne tento. Takže jednu z ďalších povinností v regióne Kanto mám za sebou. Na záver – samozrejme, mestečko je slávne hlavne vďaka viac ako 13-metrovej bronzovej soche Budhu z roku 1252, ktorá patrí medzi ikony japonského turizmu. Je na viacerých fotkách, mám aj ďalšie, ale tie sa mi nechcelo publikovať.
