EN: Another dream of mine came true. Yesterday I finally visited the place, which is historically very important and I read about it a lot not only at school, but even in my own free time. My grandfather had a big picture book about warships and of course, USS Missouri and Arizona (and others) were there, together with the detailed description of the attack on Pearl Harbor. And now I visited the place personally, I walked on the same spot, where the Japanese instrument of surrender was signed, I visited the place, which involved the U.S. in the WWII. Therefore, for me it was a special experience. I must admit that the whole package of the Heritage site is not exactly cheap, if you want to see all the monuments and sites, it costs 65USD + additional fee for Missouri. And your entrance into the USS Arizona remembrance monument is timed, therefore you need to be very careful with timing the preceding visits. Fortunately, the staff selling the tickets knows very well how long time one needs to soak all the information from each site, therefore I did it with no hassle.
Note to a sole traveler: The bus public network on Oahu is sometimes very unreliable. If you want to visit the sites without major pain, I definitely recommend an early arrival – when I walked in in the morning, there were absolutely no lines whatsoever, I did not have to wait for the ticket purchases, nor for the luggage storage (you cannot have your bag with you, only camera – DSLR can be if you do now have an overkill moon-spotting lens on it). But when I returned from the submarine, the USS Missouri and Aviation Museum, there were hundreds of people everywhere (I returned to catch my USS Arizona monument visit departure, so no queues anyway).
Also – as I had mentioned the bus network being unreliable – most of the travel sites recommend using Google Maps to get from the point A to the point B. HOWEVER it does have one flow – GMaps do not consider the road works. Therefore, when I arrived to my supposable transfer spot close to the historic site, I found out that there were roadworks all around and there were no bus stops marked on the map. So I had to walk 1,4km like a moron in not very nice area full of tents with hobos, which are kind of a problem over here, occupying even the public parks. So take all this into consideration – it is more or less a lottery. Even today there was a major road closed, where I was supposed to take my bus to the city center, so I had to improvise…Not always nice in this heat, when you are looking for to enter the climatized bus.
SK: Splnil sa mi ďalší sen, konečne som mal včera možnosť navštíviť miesto, o ktorom som toľko odmalička čítal. Nie len v škole, ale aj sám, na základe vlastného záujmu. Môj starý otec mal relatívne hrubú knihu o vojnových lodiach, jej názov mal tuším čosi spoločné s veľkými námornými bitkami a práve Pearl Harbor a Midway ma vždy fascinovali. A keďže prvé spomínané miesto sa nachádza tu v Honolulu, tak som rád, že som mohol navštíviť USS Missouri a pomník USS Arizone – dvojicu významných historických míľnikov. Prechádzal som sa na mieste, kde Japonsko podpísalo svoju kapituláciu a videl som zátoku, ktorá znamenala vstup USA do Druhej svetovej vojny. Bol to pre mňa špeciálny zážitok, takže neľutujem ani relatívne vysokú cenu za vstup do všetkých pamiatok a miest. Celkovo to vyjde na 65USD + poplatok za USS Missouri a k tomu 4USD za odloženie batožiny (so sebou môžete mať iba fotoaparát a maličkosti, žiadne vaky, povolené sú aj DSLR, pokiaľ na nich nemáte nasadený priveľký kanón). Vstup do pamätného monumentu USS Arizony je presne načasovaný pre každého návštevníka, takže na to pozor, aby ste si dobre odhadli čas strávený v iných miestach. Našťastie lokálni zamestnanci to vedia dobre odhadnúť za vás a mne osobne to vyšlo priam ideálne, hoci sa omeškali lokálne shuttle autobusy.
Niekoľko užitočných informácií – autobusová sieť na ostrove Oahu a v meste Honolulu nie je veľmi časovo spoľahlivá. Spôsobujú to nie len zápchy a hustá doprava (tu všetci jazdia autami, vlaky nie sú, úplný opak Tokia), ale aj akási anarchia v časových harmonogramoch – nikde nenájdete presné časy, v ktorých sa má daný autobus zjaviť na zastávke. Áno, nájdu sa nejaké tie PDF dokumenty na webe TheBus (firma prevádzkuje autobusy), ale tie nie sú nič platné. Takže ak sa chcete ráno v celej historickej oblasti Pearl Harbor vyhnúť vystávaniu v radoch, odporúčam príchod čo najskôr, hoci aj pred otváracími hodinami. Keď som ja dorazil ráno, neboli žiadne fronty na lístky a ani na odkladanie batožiny, po mojom návrate z Missouri a z leteckého múzea bola všade hromada ľudí.
Ako som už spomenul – autobusy sú nespoľahlivé. Okrem toho majú ešte ďalšiu obrovskú chybu. Všetky cestovateľské weby totiž odporúčajú pre orientáciu v sieti autobusov a liniek používať Google Maps, ktoré vám vedia naplánovať cestu z bodu A do bodu B. To je síce pravda a v drvivej väčšine prípadov to funguje, ibaže chyba lávky – systém neberie do úvahy práce na cestách a tým pádom aj odstávky niektorých autobusových zastávok. S týmto problémom som prišiel v posledných dvoch dňoch do kontaktu dvakrát, včera pri ceste do Pearl Harbor som sa dostal kamsi do pustatiny, kde som mal prestúpiť na iný autobus, no celá jedna strana výpadovky bola uzavretá a zastávky boli zrušené. Keďže som bol iba 1,5km od vstupného územia do historickej oblasti, odkráčal som si to peši, no prechádzal som nepríjemnými miestami plnými stanmi bezdomovcov, ktorí sú tu dosť veľkým problémom, keďže okupujú ešte aj verejné parky v meste. Dnes sa mi prihodilo to isté – pred cestou do centra som si vybral jednu z liniek a tá bola presmerovaná kamsi, kde sa mi ju nechcelo hľadať, takže som sa musel prejsť inde. V tejto horúčave to nie je práve výhra, ale už viem, že s tým mám počítať.
