EN: I decided to change the names of the posts, since I missed out several days during which I didn’t take any pictures. Today’s plan was quite tiring, as I had to travel 5 hours both ways just to visit Kurihama and Mount Nokogiri. This was the worst steps experience in my life – I had never walked so many steps up and down before. The reason is Mount Nokogiri and its temple Nihon-Ji together with statues Rakan Arhat and a massive Buddha statue carved into one of the stone walls of the mountain. There were thousands, maybe tens of thousands of steps leading to different parts of the temple and different sights on the mountain (there were several stations with defibrillators over there, which only underlines my statement). Even if the area is beautiful and the statue of Buddha is much larger than the one in Kamakura (although it’s not a stand alone statue), it’s not very well known among the tourists, so do not expect any English over there. The only sign in English was a little paper shown to me by the cable car ticket vendor, which was actually a warning about high winds and therefore limited transport time – we had to return down under the mountain as soon as possible due to worsening weather conditions. It wasn’t a very nice feeling being in the cable car cabin, which was swinging from side to side, but we survived it. If you want to get out of Tokyo and to experience a day without busy streets and skyscrapers, this is a place to be. It takes a while to get there, the journey involves train transport, a bit of walking and a ferry, but it’s worth it.
SK: Keďže som niektoré dni vynechal a nefotil som z rôznych dôvodov, zmenil som systém nadpisov. Dnes som si dal zabrať a okrem skoro päť hodín dlhej cesty (časy spočítané obomi smermi) som si užil slušné kilometre chôdze, 80-timi minútami strávenými na lodi a počet schodov, ktorý som nikdy v živote nezažil. Moje nohy to pociťujú už teraz. V každom prípade – z Tokia som sa vybral do Kurihamy, malého prímorského mestečka, z ktorého pravidelne odchádza kompa do Kanaya – tá totiž leží na druhej strane Tokyo Bay (vlastne časť, ktorou prechádza, sa volá Uraga Channel). V Kanaya si človek dá do nôh opäť nejaký ten kilometrík a smeruje k lanovke, ktorá ho vyvezie k historickým pamiatkam – rozmerami najväčšiemu Budhovi v Japonsku, chrámu Nihon-Ji a vrch Nokogiri, ktorý okrem iného skrýva aj 500 sošiek Rakan Arhat. Výhľad z vrcholu je krásny, hoci počasie opäť celkom neprialo a opar mi aj tento krát znemožnil odfotiť z diaľky Fujisan. K spomínaným schodom – celý komplex a celý vrch a jeho svahy sú popretkávané schodmi, nespočetnými schodmi, či už z betónu, alebo iba zo skál. Toto dalo značne zabrať všetkým, v niektorých úsekoch sa turisti zabávali sami na sebe, keď prišli noví a zistili, že ich čaká ešte ďalší ťažký výstup. Náročnosť naznačovali aj časté stanice s defibrilátormi. Jedna z fotiek samotného veľkého Budhu má schválne v zábere ľudí, aby bola vidieť jeho ozajstná veľkosť – aj napriek tomu, že ten v Kamakure je slávnejší a je to samostatná socha. Komplex Nihon-Ji podľa všetkého nie je až tak známy, angličtinu naozaj nečakajte a to v podstate nikde. Jedinou známkou angličtiny bol moment, kedy mi pani predávajúca lístky na lanovku ukázala papier s anglickým textom, ktorý ma upozorňoval, že sa mám snažiť vrátiť čo najskôr, pretože prudký vietor obmedzuje prevádzku samotnej lanovky. Mala pravdu, cesta smerom dole bola naozaj “zážitkom”, keď celú kabínku kývalo zo strany na stranu (a kývanie spoločne s pohybom nahor a nadol pokračovalo vďaka vetru a vlnám aj na ceste späť cez kanál). Niektorí ľudia boli značne nervózni, no prevádzkovatelia zjavne vedeli, čo si môžu dovoliť. Skvelý výlet, hoci dostať sa na dané miesto a späť boli útrapy.
