EN: As the weather forecast for Sunday was rather bad, I created a plan with three indoor attractions I wanted to see. Tokyo Stock Exchange is closed on Sundays (I eventually visited it later on before my return to Slovakia), I had to find something else – the first destination was the Japanese Sword Museum. The first pain was to get there, as it is slightly out of the usual tourist routes, but eventually I got there. Few weeks later I must reflect on my criticism – that museum isn’t actually that far and away, it was just my imagination, in the following weeks I had to visit places which were much further and properly hidden, so this was just a primal tourist scare. If you have a GPS in your smartphone and if you can use 3G/4G Internet, you have no problem at all. I got my Japanese SIM card later on, which was a mistake.
SK: Predpoveď počasia na nedeľu bola otrasná, práve preto som si naplánoval viacero krytých atrakcií naraz. Keďže Tokyo Stock Exchange v nedeľu samozrejme nie je otvorená, musel som si nájsť alternatívy, ktoré som ešte nevidel a ktorým som podľa popisov a zameraní chcel venovať čas. Tou prvou bolo múzeum mečov. Prvým problémom bolo dostať sa k nemu, keďže je na rozdiel od zvyšku múzeí mimo hlavných ťahov a to sa týka hlavne linky JR Yamanote Line. Technicky je síce v časti Shibuya (sorry, slovenské názvy už používať nebudem, vyhovuje mi to takto viac a bude aj hocikomu, kto bude niečo hľadať v Google Maps), ale na dráhe Keio New Line a od nás z Megura to bolo utrpenie. V daždi a vetri, v ktorom žiaden dáždnik nikomu nepomohol a preto som kopec použitých a dolámaných videl v recyklačných košoch pri vchodoch a východoch zo staníc metra. Neskôr som zistil, že to múzeum nebolo až také skryté, iba ja som sa spočiatku v meste a doprave nevedel dostatočne dobre vyznať.
EN: I found the museum rather small – I admit, I expected something much more. In reality, it’s just one room filled with around 30 Japanese swords, plus there are other artifacts related to the swords and their history. I am aware that those swords were really precious and they belonged to the cultural heritage, but it was still something I did not expect. I wanted more. But on the other hand, the museum felt cosy and it had some kind of ‘feeling at home’ atmosphere, there is a nice table with the history of swords and you will receive a paper with English artifact descriptions at the entry. It’s a shame there were no more of these swords, I saw many others in other museums, they could have moved them over there, but hey – I’m not in place to suggest such stuff, they may be good reasons for them remaining as they are.
SK: Nuž a problém bol samotné múzeum. Fotky zakázané úplne a to akékoľvek, či s bleskom alebo bez neho a to v celej časti. Mne osobne sa japonské meče veľmi páčia, pričom som si vedomý, že som v krajine, ktorá má s nimi stáročnú tradíciu, takže som čakal, že to bude stáť za to. O to menej príjemne prekvapenie sa dostavilo, keď som sa dozvedel, že múzeum vlastne pozostáva iba z jednej miestnosti, v ktorej bolo dohromady asi 70 artefaktov, pričom iba asi 30 z nich boli meče. Samozrejme, tie boli naozaj krásne a veľmi vzácne, ale nechápem, prečo teda múzeum špecializovali a nepridali mu aj meče napríklad z Tokyo National Museum. Plus, popisov v angličtine veľa nebolo, niekoľko informačných etikiet, hlavne s rokom výroby, podpisom a oblasti, z ktorej daný meč pochádzal a to je tak všetko. Škoda, po asi hodine tárania sa po metre v hnusnom počasí som čakal trochu viac.
Aby som to upravil (Júl 2014): napokon som sa nad tým zamyslel – neskôr, po všetkých skúsenostiach s cestovaním som si uvedomil, že to múzeum vlastne nebolo až tak ďaleko a všetko to, čo sa mi stalo pri jeho hľadaní, bola moja chyba. Aspoň si viem spomenúť, aké to je, keď človek príde do tak veľkého mesta akým Tokio nepochybne je a nevie sa v ňom dostatočne dobre orientovať. Teraz by som tam trafil ľavou zadnou a aj hocikde inde nie len v Tokiu, ale aj v Japonsku.
EN: My last destination was the Shinagawa Aquarium. Beware – this place doesn’t offer much to the tourists from abroad, or to the people who don’t speak/read Japanese. Even the maps inside of the aquarium are completely in Japanese, the only thing you will be able to understand are the Latin names of the species inside of the tanks. Once again, you cannot use flash or tripods inside, therefore it’s not easy to take pictures, unless you have a proper, expensive camera. Which I don’t have.
SK: Po tom, čo som opustil hore spomínané miesto, som sa vybral na krkolomnú cestu do akvária v Shinagawe. Nech vás web nezmätie – najväčším problémom tejto atrakcie bola skoro nulová prítomnosť angličtiny. Dokonca ani na mapách vnútorných priestorov neboli tak základné veci, ako východy alebo označenia, kde sa vlastne nachádzate. Pri akváriách samozrejme iba anglický názov zvierat, ktoré v ňom plávali a dosť. Okrem toho zákaz používania trojnožiek, slabé svetlo a zákaz bleskov sa už tradične rovná skoro žiadnym fotkám.
EN: Even if the weather was really bad, I still didn’t want to go back home, therefore I changed my course towards Akihabara – the famous capital of Anime, Manga, Otaku culture and electronics. Sunday afternoon meant that the streets were packed with locals and tourists, after I failed to find the building from Anime Steins;Gate (which had been taken down before my arrival to Japan – I found that out later on, my bad), I turned around and went home, as the weather was getting even worse. It turned out as a good idea – just after I slammed the entry door, the storm started to rage outside, which was rather wild.
SK: Napokon som si ešte chcel trochu zlepšiť náladu, takže som sa aj v hnusnom počasí vybral do Akihabary. Mekka techniky a Anime bola natrieskaná, keďže bola predsa len nedeľa, takže po niekoľkých neúspešných pokusoch nájsť istú budovu z môjho obľúbeného anime Steins;Gate a predierania sa pomedzi ľudí som to otočil a šiel pekne domov (poznámka z júla 2014 – tá budova bola niekoľko mesiacov pred mojím príchodom do Tokia zbúraná a na jej mieste bude nová – z mojej strany trapas). Spravil som dobre, iba niekoľko minút po mojom príchode sa rozčertil jeden z japonských bohov (neviem ktorý) a vonku sa prehnala búrka, ktorá stála za to. Ak sa bude niekto čudovať nad fotkou, kde je hromada ľudí v otrasnom počasí čakajúca pred nejakým barom – ide o fanúšikov najpočetnejšieho pop (v tomto prípade j-pop) zoskupenia na svete, teda AKB48, ktoré vo svojom vlastnom koncertnom priestore vystupuje naživo tuším štyrikrát do dňa. Do Akiby sa ale ešte s určitosťou vrátim (tak sa aj stalo, neskôr som ju navštívil ešte trikrát).
–
