EN: My second day in Nikko was more packed with “me being a tourist” stuff. I departed the hotel early in the morning just to walk up to not very famous Shiraito falls ( the same name as the falls under Mt. Fuji, which I visited few years ago). I was a walk 6km long (return trip from Nikko and Back), there was a nice little shrine on the way, absolutely noone was there, so it was really nice and unique atmosphere. Then I finally reached the little waterfall, it was quite nice, with another shrine just next to it.
I returned back to the temple complex, where I finally visited the Shoyoen Gardens – rather small, but nevertheless very interesting a nice traditional Japanese landscape garden. Since I was there just after 9AM and most of the visitors firstly roll into the temples and shrines, I had the whole garden just for myself for quite a while until the moment other visitors entered. So it was really rewarding.
From over there I moved to Nikko Tamozawa Imperial Villa Memorial Park – a villa, where the Japanese emperor spent quite some time. Also, a part of another royal villa directly from Tokyo was moved there. Very large, very interesting, especially for someone, who likes this kind of stuff. The garden around the villa is also worth the walk.
Kanmangafuchi Abyss followed. Now I am not sure about your languages, but in my native one the word “abyss” means something deep, a hole in the ground. This was, however, something different. It was basically just a river, which was flowing a bit deeper in the volcanic river-basin, with some speedy streams. It was beautiful though, plus there was a statue bonus with all the little ones in red hats.
I actually wanted to visit another waterfall, but in that moment I already had more than 16km of walk behind me, so I rather took a bus to Akechidaira plateau, took the cable car to the viewing point and took some photos. Since you can only go to Okku-Nikko from that point, I went there, spent some time next to Lake Chuzenji and then just returned back to the hotel. Still, it was almost 19km long tour, worth of every minute and photo.
SK: Ako som už spomenul, druhý deň v Nikko bol oveľa akčnejší a pestrejší ako ten prvý. Skoro ráno som sa z hotela vybral k vodopáde Shiraito Falls, o ktorom som vedel, že nepatrí medzi najväčšie, no chcel som jednoducho zmenu. Moja snaha bola odmenená aj faktom, že na ceste hore (cesta k vodopádu a späť do “centra” Nikko je asi 6km dlhá) som natrafil na svätyňu, ktorá bola ľudoprázdna a tak som si mohol bez problémov fotiť to, čo som chcel. Vodopád bol tiež celkom pekný a v jeho blízkosti bola ďalšia svätyňa.
Nasledoval zostup späť do Nikko, kde som sa presunul do chrámového komplexu, no všetky UNESCO miesta som preskočil, videl som ich už dvakrát. Jednu záhradu s názvom Shoyoen som ale stále vynechal, takže teraz bol ten správny čas na jej návštevu. A keďže som tam dorazil tesne po deviatej, mal som ju na istý čas celú pre seba, pretože väčšina turistov si to ako prvé valila do všetkých chrámov. Záhrada bola naozaj krásna, typicky japonská, s machom a plná zelene, stromov, kríkov. Kvetov bolo síce pomenej, keďže sa blíži sezóna dažďov, ale je to jednoducho naozaj krása.
Odtiaľ som smeroval do Nikko Tamozawa Imperial Villa Memorial Park – teda do akéhosi skanzenu vily, v ktorej istý čas prebýval japonský cisár. Vila je obrovská (z dreva), má viac ako 100 izieb, slušnú záhradu a má tri poschodia, jedna z jej častí bola rozobratá v Tokiu a prenesená do Nikko. Ak niekto navštívi toto mesto, tak tento monument je povinnosťou.
V pláne bola “priepasť” Kanmangafuchi, ktorá vlastne nie je ani priepasťou, skôr rieka s dravejším prietokom v sopečnom koryte, takže názov trochu klame. Ale aj napriek tomu je to zaujímavé miesto, po stranách sprevádzané sochami budhov s červenými čiapočkami (naozaj).
Neskôr som chcel navštíviť ešte jeden vodopád, no v tom momente som mal za sebou už viac ako 16km chôdze a keď som zbadal to stúpanie k nemu, tak som plán zmenil, počkal som si na autobus a vyviezol som sa k vyhliadkovej plošine Akechidaira. Odtiaľ som chytil lanovku priamo na danú plošinu, z ktorej sú skvelé výhľady na Okunikko a aj na okolité prostredie. Odtiaľ som sa už vydal iba k jazeru Chuzenji a neskôr do hotela po 19km chôdze.
